Voda a zdravie

22.05.2013 18:13

Už pred niekoľkými rokmi bolo potvrdená priama súvislosti medzi rakovinou močového mechúra, konečníka a tiež rakovinou prsníka. Zo súčasných výskumov vyplýva, že ženy, ktoré trpia rakovinou prsníka majú v svojich tkanivách viac chlóru ako zdravé ženy. Najčastejšie sa vyskytujú také nádorové ochorenia, ktorých bezprostrednú príčinu nedokážeme určiť. Podobné je to s alergiami. Dnes sa hovorí o mnohých príčinách alergií a pribúda veľa nových, ktorých príčiny lekári nevedia vysvetliť. Faktom je, že sme čoraz menej odolní na veľa faktorov, ktoré alergie vyvolávajú.

Choroby spôsobené jednotlivými látkami sú v tejto tabuľke -  Škodlivé a chorobotvorné účinky niektorých prvkov a chemických látok vo vode

 „Choroby, ktoré majú pôvod v znečistenej vode nie sú ničím novým. Pred viac ako 100 rokmi boli veľkým problémom epidémie, ktoré mali pôvod v baktériami kontaminovanej vode.  Spoločnosť vtedy netušila o existencii baktérii a vírusov, veda sa týmto problémom iba začala zaoberať. Výskum týkajúci sa chorôb spôsobených nakazenou vodou viedol mnohé roky Luis Pasteur (1822_1895). To on je autorom výroku „človek vypije 90% svojich chorôb“, je podobný ako to čo v súčasnosti hlása Svetová organizácia zdravia (WHO). Na prelome  XIX. a XX. storočia to boli iné choroby, lebo iné boli ich príčiny. Problémy chorôb spôsobených baktériami  sú za nami, vďaka objavu chlóru, ktorý ich účinne likviduje a ktorý sa používa na dezinfekciu pitnej vody. Tým, že sa chlór používa na dezinfekciu sa vyriešili problémy z epidémiami nákazlivých chorôb, ale objavili sa nové problémy – tento prvok má veľa vedľajších účinkov. V súčasnosti sú za najnebezpečnejšie označované  zlúčeniny, ktoré sú výsledkom reakcie chlóru s inými substanciami, ktoré sú vo vode. Stojíme pred zložitejším  doteraz nevyriešeným problémom ako ten, ktorý mal Pasteur, pretože v pitnej vode sú veľké množstvá chemických zlúčenín a stále sa tam dostávajú.“

Aký je osud množstva liečiv, ktoré čoraz vo väčšom množstve nakupujeme v lekárňach? Končia v toaletách alebo na skládkach. Nahlas sa hovorí o probléme hormónov a antibiotík v pitnej vode z vodovodu. Hormóny ani antibiotiká sa z vody tradičnými metódami odstrániť nedajú.

Zo zvýšenou produkciou tovarov pribúda vo svete tiež odpadov vo forme prachu, odpadových vôd a tuhého odpadu. WHO v r.1995 vyhlásila, že za minulých 10 rokov sa vyprodukovalo toľko odpadu ako za predchádzajúcich 70 rokov. Ich množstvo sa stále znásobuje. Potrebujeme vedieť, že každý odpad sa bezprostredne dotýka vody – povrchovej aj podzemnej. Takto rokmi znečistené vody presakujú do pôdy a degradujú aj minerálne vody v mieste exploatácie.  

Všetky chemické zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v odpadových vodách komunálnych, priemyselných aj poľnohospodárskych sú vylučované do prírody, dostávajú sa do povrchových aj podzemných vôd a ďalej do pitnej vody.

Na Slovensku máme 28776 km (r.2011) vodovodnej siete . Z verejných vodovodov je zásobovaných 86,9% obyvateľov. Z toho najnižší podiel obyvateľov zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov je na východnom Slovensku je to 80,2% (r.2011). Vodu výhradne zo studne v rámci celého Slovenska využíva necelých 13% obyvateľov, na východnom Slovensku je to 20% obyvateľov.  80% vody zo studní nie je vhodných na pitie.

Pitná voda tečúca z vodovodu dnes obsahuje v jednom litri okolo 1000 mg chemických látok (TDS – celkovo rozpustných látok určených normou). V USA je TDS 500 mg/l. Ak denne vypijeme okolo 3 l vody, tak zároveň vypijeme 3 g chémie, čo v priebehu 1 roka predstavuje 1 kg. Z obsahu týchto látok menej ako 5% pochádza z prírodných zdrojov v podloží. Ostatných 95% predstavujú látky pochádzajúce zo splášok a odpadových vôd.  Porovnajme si napr. množstvo dusičnanov, naša norma 50 mg/l, USA 10 mg/l, Čína 10 mg/l.  V tráviacom trakte môže redukcia dusičnanov na dusitany, tie sa potom viažu na hemoglobín, s ktorým vytvárajú methemoglobín, čim sa blokuje prenos kyslíka krvou do tkanív. V traviacom trakte alebo mechúre môže nastať premena dusičnanov na nitrozamíny a nitrozamidy, obidve látky sú karcinogénne.

 Ľudský organizmus prijatých látok  vylúči a časť kumuluje. Takže dôsledky pitia takejto vody sa prejavia po rokoch a niekedy aj v ďalších pokoleniach.

Pri úprave surovej vody na pitnú sa voda očisťuje aj chemicky vo fáze sedimentácie a dezinfekcie. Pri sedimentácií sa používajú chemikálie chlorid železitý (FeCl₃.6H₂O), síran hlinitý (Al₂(SO)₄ . 18 H₂O), síran železnatý (FeSO₄ . 7 H₂O).  Hliník, ktorý obsahujú sa spája s Alzheimerovou chorobou, ktorá ničí nervové bunky, zvlášť bunky mozgu. Sporné sú iba zdroje odkiaľ pochádza tento kov. Výsledky výskumov USA a Veľkej Británie potvrdili, že nadmerné množstvá hliníka, ktoré sa nachádzajú v strave a jeho väčšia časť sa tam dostala spolu s vodou, pri úprave, ktorej sa používa pri koagulácii síran hlinitý.

Povrchová aj podzemná voda sa upravujú na pitnú dezinfekciou. Používa sa na v našich podmienkach najčastejšie dezinfekcia chlórom.  Voda sa dezinfikuje tiež ozónovaním, je to bezpečnejšia metóda. U nás sa nepoužíva, lebo je drahá a ozón veľmi rýchlo stráca svoju aktivitu, vzhľadom na dĺžku a kvalitu vodovodného potrubia sa stáva neúčinným. 

Chlór sa na dezinfekciu používa viac ako 100 rokov. Jeho pridávanie do vody súviselo a súvisí s ochranou voči vírusovým a bakteriálnym epidémiám. Chlórovanie vody, tak ako každý liek má svoje vedľajšie účinky: dráždi kožu, spôsobuje jej vysúšanie a praskanie, koža je náchylnejšia na tvorbu akné, cirhózu pečene, rakovinu pečene a obličiek, močového mechúra a žalúdka, leukémiu, nádory, vytvára nové rakovinotvorné zlúčeniny pri reakcii aktívneho chlóru z inými chemickými zložkami. Najnebezpečnejšie sú práve tie zlúčeniny, ktoré sa tvoria vo vode pridaním chlóru. Medzinárodná Agentúra na výskum rakoviny zistila rakovinotvorné vlastnosti u viac ako 50 chemických zlúčenín. Mnohé z nich sú obsiahnuté v pitnej vode a niektoré dramatickým spôsobom môžu vplývať na výskyt rakoviny u jej konzumentov.

Sú dve odpovede na otázku, prečo ľudia tak málo spájajú svoje choroby s kvalitou používanej vody.  Prvá – lebo chemické látky rozpustené vo vode nie je možné rozpoznať chuťou ani čuchom, nie sú viditeľné. Druhá – lebo následky používania škodlivých látok v pitnej vode sa objavujú až po mnohých rokoch (aj po 25 rokoch). Až 80% všetkých chorôb súvisí so zlou kvalitou pitnej vody (WHO,1991).  Táto informácia od toho času je v pozornosti zainteresovaných na probléme na celom svete. Dostáva sa tiež ku konzumentom pitnej vody.  Väčšina špecialistov je presvedčená o tom, že 85% nádorov u človeka je spôsobených stálym stykom so substanciami, ktoré obsahuje voda a ovzdušie. Krajiny strednej Európy sú na prvých miestach v štatistikách úmrtnosti na rakovinu. 

 

Obrázok: úmrtnosť obyvateľov r.2009 podľa chorôb - Causes of death – standardised deaht rate 2009 (per 100 000 inhabitants)

Napriek neustálemu zdokonaľovaniu úpravarenskej technológie mnoho rezistentných látok z povrchových vôd sa dostáva až k spotrebiteľovi. Ide napr. o zvyšky pesticídov, ropné látky, fenoly, tenzidy, dusičnany, ťažké kovy a pod.

 

Autor: Mária Kovalská

Zdroje:

https://www.hydropure.com.pl/userfiles/woda_nie_wystarczy_sm.pdf

https://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/

Šudý M., Piatrik M.: Environmentálne techológie II ..., UMB BB, 2007

Eurostat  (online data code: hlth_cd_asdr)

Wikipedia