Príčiny vzniku vrások

25.02.2013 19:37

    Smaragdová doska  -  "čo vo vnútri, to na povrchu". Je to výraz z ezoteriky.  Nie, nepraktizujem ezoteriku, ani k nej nemám blízko. Použila som to iba ako príklad, ktorý zdá sa, že má v prípade vrások reálny základ, vzhľadom k tomu, že procesy, ktoré prebiehajú vo vnútri organizmu majú aj svoje vonkajšie viditeľné prejavy.

    Problém starnutia, strata mladosti a predlženie života zaujímali ľudí už od dávnej minulosti. Hľadanie živej vody, elixíru života. Príroda obdarovala človeka krátkym obdobím života, no  jeho fyziologické možnosti, jeho rezervy, odolnosť sú naprogramované na dlhšie. Za dlhovekého sa považuje človek, ktorý prežil viac ako 90 rokov. Sú známe fakty:  najstaršou ženou sveta, ktorej vek je verifikovaný je Francúzka Jeanne Louise Calmentová, ktorá žila  122 rokov a 164 dní. Dňa 25.12.2012 vo veku 115 rokov a 253 dní sa stal najstarším žijúcim mužom planéty Japonec Džiroemon Kimura. Neverifikovaný vek :  číňan Li Ching-Yuen  - 256 rokov , Shirali Baba Muslimov  - Azerbajdžán 168 rokov.  Z politikov  Ermanaric  - kráľ Gótov,  110  rokov;  Pepi II Neferkare - egyptský faraón , 100 rokov.  Leila Denmark  - americká pediatrička, propagátorka zdravého spôsobu života, jedna z tvorcov vakcíny proti čiernému kašľu, 114 rokov. Saša Krasny - ruský spisovateľ a básnik, 113 rokov. Saint Agatho  (Agafón) - rímsky pápež, 104 rokov ; Anton Veľký  (Anton z Egypta) - rannokreťanský mních, pustovník, 105 rokov; Zhang Daoling - duchovný filozof, tvorca duchovného taoizmu, 122 rokov. Nemalo príkladov dlhovekosti je na Kaukaze, no predsa stredná dĺžka života je veľmi nízka: 60-70 rokov. Niektorí vedci sa domnievajú, že v 30% sa život u ľudí starších ako 85 rokov  neskončil z príčiny choroby ale straty spôsobnosti odolávať útokom, na ktoré mladší organizmus vydáva minimum námahy.

    Vyššie uvedené príklady dlhovekosti, sú prípadmi fyziologickej staroby - jedinečného biologického procesu, morfologických a funkcionálnych zmien organizmu. Tieto zmeny  sa objavujú na vnútorných orgánoch a systémoch, a tiež tkanivách, ktoré tvoria vonkajší vzhľad človeka.

    Súčasne s neodvratne nastupujúcou fyziologickou starobou sa často objavuje proces neprirodzeného predčasného starnutia, ktoré nastupuje veľmi skoro v dôsledku patologických zmien a životných podmienok. Sú známe príklady predčasného starnutia, prichádzajúceho v čase plnej zrelosti organizmu. Objavenie sa štrukturálnych, anatomických a funkcionálnych zmien na tvári má za následok charakteristický starecký vzhľad.

    Organizmus človeka nestarne  kvôli fyziologickým zákonom, tak ako organizmus iných živočíchov. Starecké zmeny  a zmeny jeho vonkajšieho vzhľadu, tváre a krku sú prejavom zložitých vzájomne súvisiacich procesov prechádzajúcich v organizme, závislých od zníženia aktivity a funkcionálnych schopností mnohých orgánov a systémov.  Tieto procesy prebiehajú na makro aj mikroúrovni.  Príkladom morfologických zmien na makroúrovni sú zmeny spojivového tkanivá  a cievneho systému,  odtiaľ pochádza príslovie, že "človek je tak starý aký je stav jeho ciev"

    Zmeny na mikroúrovni sa týkajú bunkových procesov,  priamo alebo nepriamo závislých od genetickej informácie, ktorá je zakódovaná  v sekvenciách DNA buniek.

    Je dobre známe, že v posledných desaťročiach v ekonomicky rozvinutých krajinách sa prudko zvýšila stredná dĺžka života. No tento rast nesúvisí so spomalením starnutia. Sociológovia a demografovia to vysvetľujú  prudkým poklesom detskej úmrtnosti, poklesom  pôrodnosti a úspechmi pri prevencii a liečení infekčných chorôb. Štatistiky ukazujú, že úmrtnosť medzi staršími ľuďmi v súčasnosti sa v skutočnosti neodlišuje od úmrtnosti rovnakej vekovej skupiny v minulom storočí.

    Fyziologická staroba je prirodzený biologický proces štrukturálno-funkcionálnych zmien organizmu, prebiehajúci dlhodobo a nerovnomerne.  Rýchlosť zmien, ktoré vedú k predčasnému starnutiu závisia od mnohých príčin, tesne medzi sebou previazaných. Fyzický a psychický stav stav organizmu sa odráža na vonkajšom vzhľade človeka a zvlášť na jeho tvári, čo je obrazne formulované do " tvár človeka - zrkadlo jeho duše a tela". 

    Nadmerný pozitívny alebo negatívny psycho-emocionálny stres zapríčiňuje spamy ciev a vplýva na reguláciu výživy a látkovej premeny čo môže byť príčinou zmien kože a tvorby vrások.

    Pod vplyvom vyššie uvedených príčin a faktorov vonkajšieho prostredia, najčastejšie postihujú zmeny mäkké tkanivá tváre a krku, ktoré súvisia s kondíciou a stavom kože, podkožného tuku a svalov.  Keďže tieto tkanivá spolu so sústavou kostí a chrupaviek majú úlohu  plastického materiálu tváre, tak akékoľvek zmeny na nich sa odrážajú na vonkajšom vzhľade človeka. Ich stavba, pevnosť a pružnosť, farba, priestorová štruktúra a ďalšie vlastnosti definujú jej stavbu a výrazové prostriedky. Dôležitú úlohu v štruktúre  tváre hrá aktivita mimických a žuvacích svalov,  stav chrupu, osobitosti artikulácie. S vekom sa menia všetky tkanivá tváre, výsledkom čoho je zmena jej formy a výrazu.

    Podkožná tuková vrstva, zo začiatku hypertrofuje (zvyšuje svoj objem), postupne atrofuje (znižuje svoj objem) a nahrádzajú ju hrubé kolagénové vlákna. Mení  sa aj jej lokalizácia. Ak v rokoch mladosti podkožná tuková vrstva prevláda na lícach, s pribúdajúcim vekom atrofuje a ukladá sa predovšetkým pod bradou. V súvislosti s tým sa mení forma tváre - predlžuje sa. Ak sa k tomu pridá plešatenie, tvár vyzerá predĺženejšie. Znižuje sa tónus (napätie) a funkcia svalstva, znižuje sa jeho hustota a objem. Zníženie pohybovej aktivity svalov znižuje tiež mimiku a plastický výraz tváre, ktorá nadobúda výraz masky, kruhový sval úst atrofuje, pery sú tenšie a zvráskavené, ich sliznica je tenšia, zjemňuje sa línia pier.

    Na formovaní tváre  sa zúčastňujú párové svaly - žuvacie a temporálne (spánkové) v mladosti dodávajú tvári okrúhly tvar a s pribúdajúcim vekom v súvislosti s ich atrofiou a zmenšovaním podkožnej tukovej vrstvy  sa líca a spánkové svaly prepadávajú. Mimické svaly sú samé osebe tenké preto je ich úloha pri formovaní tváre bezvýznamná. Jednako pre spôsob ich pripevnenia hrajú hlavnú úlohu v mimike tváre pri dynamickej práci tváre - rozhovor, úsmev, smiech, mimika, pri pohybe tváre, ktorý určuje skorú tvorbu vrások a záhybov na tvári. Starecké zmeny sa objavujú oveľa skôr v oblastiach umiestnených v okolí otvorov - očí, nosa a uší.

    Ešte výraznejšie morfologické zmeny sa objavujú na koži, ktoré súvisia so zhrubnutím elastínových vláken a s menším počtom kolagénových vláken, zmenou tvorby tuku. Okrem toho koža tváre rastie rýchlejšie, no po čase sa jej rast výrazne predlžuje. V súvislosti s týmito faktormi zväčšenie masy kože a jej štruktúrne zmeny vedú k tvorbe záhybov, zmene formy mäkkých častí tváre a nakoniec aj k zhrubnutiu  jej čŕt.

 

Štrukturálne, anatomické a funkcionálne zmeny spôsobené vekom v tkanivách tváre a krku vedú k výrazným morfologickým príznakom starnutia, ktoré sa najskôr prejavujú v tvorbe vrások. Na niektorých miestach sa objavujú vodorovne (čelo, krk), lúčovito (vonkajší kútik oka), alebo zvisle (vrchná časť pery, líca) . Objavenie záhybov na tvári odráža nie len vek človeka ale sú znakmi aj jeho povahy. Po preskúmaní vrások a záhybov na tvári človeka je možné posúdiť tiež zvláštnosti jeho charakteru a prenesené emocionálne prežívanie.  Tak pri nadmernej aktivite "svalu pozornosti" (čelový sval) sa na čele  vytvárajú vodorovné záhyby, dávajú tvári výraz sústredenej pozornosti a údivu. Pokiaľ je u človeka aktívny predovšetkým sval v tvare pyramídy - štíhly sval  "sval hrdosti", tak sa najskôr objavujú vodorovné vrásky v oblasti na koreni nosa a na vnútornej strane obočia, dávajú tvári výraz strohosti, nespokojnosti, tvrdosti.

 

Umenie ovládať emócie a mimiku spomaľuje prejavy starnutia. Bez ohľadu na to, že zmeny tváre spôsobené vekom sú individuálne a rôzne, vedcom sa podarilo ich systematizovať a prideliť prvotné a druhotné znaky. K tým prvým patria zníženie elasticity mäkkých tkanív, suchá a tenšia pokožka, vrásky, starecká deformácia (starecké zmeny).  K druhým - opuch a kruhy v okolí očí, pórovitosť kože, hyperpigmentácia, rozšírené cievky a škvrny na tvári. V rôznych vekových obdobiach sa môžu tieto príznaky prejaviť v rôznom stupni a bez ohľadu na časovú postupnosť, teda kedykoľvek. Hlavné štyri znaky sa objavujú u každého človeka a druhostupňové sa objaviť môžu. Ich objavovanie v rôznych etapách je opísané rôznymi autormi, no názory autorov sú približne rovnaké. I.I.Kolgunenko (1974) ich predstavila  nasledovne.  Predovšetkým sa znižuje elastickosť mäkkých tkanív, čo sa prejavuje zmenou nosného skeletu. Podobná zvädnutosť tkanív celej tváre alebo jej častí u mnohých ľudí nastupuje už v 25-30 roku veku. Klinicky sa to prejavuje pórovitosťou kože.  Vo vekovej skupine od 17 do 25 rokov, pórovitosť kože sa objavuje už v 18-20 rokoch, stáva sa, že aj skôr. Druhým hlavným príznakom starnutia sú vrásky a záhyby, ktoré môžu byť spôsobené uvoľnením kože, alebo z iných príčin. V začiatku (20 rokov) sa objavujú pri dynamickej gestikulácií tváre (smiech, úsmev, rozhovor), objavujú sa na krátky čas a potom zanikajú. Vo veku po 25. roku veku už úplne nezaniknú, pričom najskôr starne jemná a suchá pokožka. Postupnosť a poradie v akom sa objavujú vrásky má viac menej zákonitý charakter.  Stupeň ich výraznosti sa určuje opisom (začiatočné, stredné, výrazné a ostré) alebo sú  merané v milimetroch. Okrem toho sa vrásky delia podľa stupňov.  Vrásky 1.stupňa -  patria tu vrásky na čele, v okolí nosa a úst a kútikoch očí. Ku vráskam 2.stupňa patria vrásky medzi obočím, v okolí uší a na krku. 3.stupeň - na ušných lalokoch, na koreni nosa, na vrchnej a spodnej pere. Vrásky 4.stupňa  pokrývajú celú tvár. U mužov sa vrásky objavujú o 2-5 rokov skôr ako u žien, hoci mimika tváre je u žien bohatšia.

 

Obr. Obdobia objavenia vrások

    Vrásky na čele sú viditeľné od 20.-tky. Ku 30-tke sú výraznejšie a v 50-tke sú vrásky na čele ostro výrazné.

Záhyby v okolí nosa a úst sa objavujú v 20. -25. rokoch a v 35. rokoch sa prehlbujú a menia sa na ostré výrazné ryhy v 45-50-tke.

Vrásky pri kútikoch pier sa začínajú prehlbovať v 35. rokoch.

Vrásky pod očami sa objavujú tiež v 25. roku, tiež aj vrásky v kútikoch očí (kuracie stopy). Vrásky v okolí uší sa stávajú viditeľné u mužov v 30-35-tke a žien v 40-tke.

Vrásky na krku sa objavujú v 25-tke, s vekom sa prehlbujú a mohutnejú . Vrásky medzi obočím sa tvoria  v neskoršom období 50-55 rokov.

    Vrásky 3.stupňa sa zľahka vymedzujú v 55-60-tke.  V období pred 55. rokom, teda v skorších obdobiach vrásky na tvári spôsobujú profesionálne príčiny a charakterové črty, stav chrupu, výška spodnej tretiny tváre klesá pri strate chrupu, hlbokom zhryze a iných nedostatkoch chrupu. Okrem objavovania sa vrások s vekom sa menia tiež ďalšie štruktúry tváre, konfigurácia a línia rastu obočia, obočie  mohutnie do šírky a klesá, stráca sa pevnosť horného viečka, tenšia je červená línia pier, padajú kútiky úst. K 50-55 - tke sa rozširuje šírka tváre, znižuje sa výška zhryzu, mení sa profil tváre.

    Zmeny tváre s pribúdajúcim vekom (starecké zmeny) nastupujú v neskorých obdobiach života. No niektoré časti tváre sa deformujú už v 30-40-tke (napr. viečka). Klesajúce mäkké tkanivá tváre menia jej tvar, zvýrazňujú sa záhyby v okolí nosa a úst, a tiež v na lícach a brade. Hlboké vrásky pri kútikoch úst  sa zväčšujú  a tak prehlbujú dojem padnutých kútikov. Zmeny mäkkých tkanív tela a zmena osí ich orientácie spôsobuje to, že s pribúdajúcim vekom nadobúda tvár výraz prísnosti, tvrdosti a smútku.  Obraz dotvára zmena alebo strata chrupu, rednutie alveolárnych výbežkov, ktoré slúžia ako opora pre pery a líca. V súvislosti s tým ústa sú prepadnuté a  do popredia vystupuje nos a brada. Objavujú sa aj ďalšie príznaky starnutia - pigmentové škvrny, tukové cysty, vypuklé pigmentové lézie, modriny, podliatiny, rozšírené cievky.

    Koštitucionálne a stavebné osobitosti tváre , ktoré sa najčastejšie objavujú s vekom  sú používané pri klasifikácii stareckých zmien. I.I. Kolgunenko (1974) ako základ takejto klasifikácie použila tri znaky - zníženie elasticity mäkkých tkanív, vrásky a starecké zmeny , vyčlenila päť typov začiatočných štádií starnutia a jeden typ neskorého starnutia.

K začiatočným štádiam priradila predčasné starnutie a začiatočné štádium prirodzeného starnutia. Prvý typ je charakteristický výzorom "unavenej tváre", t.j. znížením elasticity (pružnosti) mäkkých tkanív tváre a krku, druhý typ - to je "vráskavá tvár" s plytkými vráskami, tretí typ - to je "zmenená - deformovaná tvár" so stareckými zmenami tváre a krku, štvrtý kombinovaný typ - kombinácia predchádzajúcich troch typov, piaty typ - svalový typ.

Neskoré štádium starnutia obsahuje strednú a neskorú formu prirodzeného starnutia, tvoriac  šiesty typ - s výzorom "stareckej unavenej tváre".

    Podľa prvého typu starnú ľudia s  typom tváre medzi širokou a úzkou tvárou, s normálnou pleťou v mladosti, s mierne suchou kožou v strednom veku, so strednou hrúbkou  podkožnej tukovej vrstvy. V tomto štádiu sa začína ochabovať tkanivo, ale trvalé vrásky sa ešte neobjavujú.  Forma tváre je zachovaná bez zmien aj keď  sa stráca jej mladícka okrúhlosť.

    Pre druhý typ starnutia sú charakteristické vrásky. Je charakteristický pre úzke typy tváre, s málo rozvinutou podkožnou tukovou vrstvou, suchou a jemnou pokožkou tváre.  Títo ľudia nemajú sklon k priberaniu a preto vo veku 35-45 rokov majú stabilnú váhu.

    Tretí typ starnutia je typický pre endomorfologický typ (so sklonmi ku guľatosti) s mastnou pórovitou kožou  s mohutnými črtami tváre. Tieto typy majú sklony k nadváhe už v 35 roku veku.  Majú  silnú podkožnú tukovú vrstvu preto im  dlhý čas  zostáva okrúhla forma tváre a chýbajú vrásky. Jednako pod silou tiaže tukovej vrstvy sa vrstva presúva do spodnej časti líc a krku. Pri tom líca ovisajú a klesajú, meniac tvar a konfiguráciu spodnej časti tváre, spolu s tým sa deformuje oblasť v okolí úst, prehlbujú sa vrásky v okolí nosa a úst, tvorí sa druhá brada.  Tvoria sa tiež zmeny v hornej časti tváre, zvlášť v okolí očí. Preto dominantným znakom takého  starnutia  je deformácia mäkkých tkanív, ktorá vedie ku zmene profilu tváre.

    Starnutie tváre podľa štvrtého (kombinovaného) typu prebieha u ľudí s miernou podkožnou tukovou vrstvou, stredne jemnou a stredne suchou kožou.

    Piaty typ starnutia je charakteristický pre tváre s mohutným svalstvom líc, mierne mastnou a elastickou kožou.  V súvislosti s tým, že starnutie kože prebieha podľa typu hypotrofie a atrofie kože a svalov, vynechajúc štádium hypertrofie podkožnej tukovej vrstvy, títo ľudia starnú neskôr. Podľa tohto typu starnú Japonci, Mongoli, obyvatelia Strednej Ázie.

    Šiesty typ starnutia prichádza po 75 rokoch života, keď sa výrazne prejavujú ako hlavné, tak aj druhotné príznaky starnutia.

    Vyššie opísané zmeny na kostnom skelete a mäkkých tkanivách hlavy a tváre značne menia tvar jej častí, tak aj jej všeobecný vzhľad. Prepadajú sa líca, oči, ústa. V súvislosti s tým vystupujú dopredu nos, brada, lícne kosti a obočie. Menia sa proporcie tváre - spodná časť sa zmenšuje, nos a uši sa zväčšujú.  Atrofia podkožného tukového tkaniva a zníženie výšky zhryzu vedú k ovisnutiu uvoľnenej kože okolo úst a v oblasti líc. Výrazne sa vytvárajú vrásky v okolí nosa a úst a záhyby v oblasti líc a brady a vrásky všetkých typov. Pery sú tenšie, menia farbu a tvar. Toto všetko  sa nazýva deformácia tváre a v konečnom dôsledku úplne mení jej profil.

    Takže už vieme, že ľudia nestarnú v rovnakých obdobiach a starnú rôzne. Už geneticky nie sme rovnakí, každý je obdarený inou kostrou, vlasovými folikulmi, pigmentáciou, svalmi, očami, úrovňou kolagénu, sluchom, kapacitou pľúc, inteligenciou, emočnou inteligenciou.

Dospievaním si tiež vytvárame pohľady a spôsoby starostlivosti o zdravie a svoj vzhľad.

Potom plynie čas. Objavujú sa choroby, ktoré zaťažujú organizmus. Niektoré pochádzajúce aj z detstva, iné sú získané z výživových návykov, vplyvov domáceho aj pracovného prostredia, klímy, toxínov, návykových látok, exhalátov, času stráveného na slnku, poveternostných vplyvov, vlhkosti. Áno, toto všetko vplýva na náš život, na naše zdravie, aj na náš vzhľad. A k tomu spôsob myslenia. Šťastní ľudia mysliaci pozitívne - kvitnú. Nespokojný, zatrpknutý, neveriaci  sebe - vednú.

Kto chce mať peknú kožu v päťdesiatke musí sa o ňu starať už od 25-tky.

Prečo? Pretože zvyčajne po 25 roku života sa začína disimilácia kolagénu. Od tej chvíle ho ubúda  1% ročne. Proces degradácie je silnejší ako proces syntézy. Postupná deštrukcia tkanív sa začína urýchľovať. U žien je to najviditeľnejšie v období menopauzy.

Máme to zapísané v génoch, ale to neznamená, že začiatok toho procesu sa nedá oddialiť  o veľa rokov.  Darí sa to ľuďom, ktorí si vo svojom živote vybrali zdravý životný štýl. Starajú sa o zdravie a svoj vzhľad.

 

Staraj sa o seba, lebo po čase ...
Je to skutočne viditeľné!
 

Vyhľadávaj kvalitu,  nevynechávaj novinky na  trhu, začni napríklad  s  prírodným biologicky aktívnym transdermálnym kolagénom:   prírodný kolagén, natívny kolagén, atelokolagén

 

 

 

zdroje:

Klasifikácia období objavovania a tvorby vrások je prevzatá z ruského originálu:  Kogda pojavlajutsja morščiny - sroky pojavlenja morščin,  dostupný na www.dentaworld.ru