Druhotné znečistenie vody
Druhotné znečistenie vody vo vodovodných rúrach. Voda určená na pitie je z úpravni dopravovaná ku spotrebiteľovi vodovodným potrubím, ktoré by nemali výrazne ovplyvňovať jej kvalitu. Materiály, z ktorých sú vytvorené vodovodné potrubia sú rôzne. Tiež sa z nich uvoľňujú rôzne látky, ktoré menia kvalitu vody a škodlivo vplývajú na zdravie konzumentov. Hlavnou príčinou zmeny kvality vody je korózia potrubí, ktorá spôsobuje zmenu farby vody ale aj zafarbuje sanitárne zariadenie alebo bielizeň. Produkty korózie tvoria zhluky, ktoré upchávajú inštalácie. Voda získava železitú chuť. Najvážnejšie je ale, že vzrastá toxicita vody pretože sa uvoľňuje do vody olovo, kadmium, meď, vinil chlorid alebo iné substancie.
Na prepravu vody slúžia potrubia liatinové, cemetno-azbestové alebo plastové. Ale na rozvod vody v budovách slúžia mnohokrát staré rúry, ktoré nikto nemenil z olova, medi, liatiny v súčasnosti pozinkované, alebo z PVC. Množstvo armatúr je vytvorených z mosadze. Vnútorné steny rúr sú potiahnuté hliníkom, rovnako tiež nádrže. Na montáž sa požívajú spájkovacie kovy a asfalt, na ochranu farby a laky. Všetko to zhoršuje kvalitu prepravovanej vody.
Liatina je jedným z najstarších materiálov používaných na prepravu vody. Agresívne vody v kontakte s týmto materiálom spôsobujú jeho rýchlu koróziu. Preto často potrubie, ktorého životnosť je 30 rokov je potrebné po pár rokoch vymeniť. Do vody sa dostáva železo, ktoré v nadmerných množstvách spôsobuje rôzne choroby tráviaceho traktu. Rovnako mäkké a kyslé vody sa ľahko železom sfarbia a to sa odráža na kvalite vody pitnej, na kúpanie aj pranie. Vo vnútri sa ľahko vytvára kameň, strácajú svoju hladkosť, zachytávajú sa rýchlejšie nečistoty a upchávajú sa.
PVC (polyvinylchlorid) často používaný materiál. Hlavnou prednosťou je ich ľahkosť, odolnosť voči korózii, hladké steny, ktoré bránia usádzaniu nečistôt. Ale z PVC rúr prenikajú do vody monomery, stabilizátori, rozpúšťadla, ktoré majú toxické vlastnosti (zlúčeniny olova) a tiež rakovinotvorné (vinyl chlorid). Výsledky výskumov v USA, Veľkej Británii a Nemecku uvádzajú vysoké ohrozenie rakovinovými ochoreniami spôsobenými nadmerným množstvom vinyl chloridu v pitnej vode. PVC rúry sú zložené z uhlíka, vodíka a chlóru a ten tvorí 60% jeho váhy. Nebezpečenstvo vyplýva z používania polyvinylchloridu v bezprostrednom kontakte z potravou a ľudským telom, hlavne z prítomnosti rakovinotvorného monoméru vinyl chlorid a používania stabilizátorov obsahujúcich olovo, kadmium a bárium. Používanie týchto stabilizátorov na produkciu výrobkov, ktoré prichádzajú do bezprostredného kontaktu s potravinami je zakázané, ale ich používanie na výrobu vodovodných rúr z PVC zakázané nie je.
Pozor! U osôb vystavených pôsobeniu alebo používaniu vinyl chloridu sa rakovina môže objaviť po 25 rokoch. Paradoxom je, že aj pri súčasnej výrobe rúr z polyvinylchloridu máme dočinenia z olovom. Tento ťažký kov sa vylučuje z rúr a preniká do vody.
Veľa ekologických a konzumentských organizácií je proti výrobe a používaniu vodovodných rúr z PVC pretože:
- Vyrábajú sa z chlóru, ten sa javí ako ekologická bomba
- Obsahuje rakovinotvorný monomer – vinyl chlorid
- Uvoľňujú do vody monomery a toxické kovy, zvlášť olovo
Azbestovo-cementové rúry sa nepoužívajú na transport vody iba od nedávna, od času, keď boli potvrdené rakovinotvorné účinky azbestu. V šesťdesiatých rokoch sa tento materiál používal a boli položené tisícky kilometrov takýchto rúr, ktoré dodnes nie sú vymenené.
Azbest sa uvoľňuje z rúr v prípade korózie cementu, ktorý je spojivom azbesto-cementových rúr a počas havárií.
Olovo - jeho používanie na inštaláciu vodovodov je zakázané viac ako 30 rokov. Je príčinou vážnych poškodení mozgu, hlavne detí a mládeže. Spôsobuje spomalenie mentálneho rozvoja.
Všeobecný zákaz olovených rúr neznamená, že sa nepoužívajú. Olovené rúry boli všeobecne používané počas 2.svetovej vojny až do 60-tých rokov. Predstavujú naďalej časť domových vodovodných inštalácií. Olovo je používané na utesňovanie liatinových rúr, ktoré tvoria vodovodné magistrály. Značné množstvo olova sa uvoľňuje tiež z armatúr vytvorených z niektorých druhov mosadze.
Pozinkovaná oceľ je často používaná na výrobu rúr na studenú aj horúcu vodu. Zinkový povlak nechráni pred koróziou úplne, v priebehu rokov sa rozpúšťa a zinok a železo sa dostávajú do vody. Nadmerné množstvo zinku dáva vode príkru kovovú chuť, ktora diskvalifikuje vodu ako pitnú. Spolu zo zinkom sa do vody dostávajú olovo a kadmium, ktoré sú zložkami zinkového povlaku. Na základe mnohoročných výskumov bolo zistené, že hlavnou príčinou predčasnej korózie pozinkovaných rúr je prítomnosť častí z medi alebo jej zliatin, preto sa neodporúča spájať výrobky z týchto dvoch kovov.
Medené rúry sú často používané na vodovodné inštalácie v domoch. Majú svoje prednosti, no jednako majú svoje nedostatky, hlavne pri styku s agresívnymi vodami. Meď je častou príčinou neplodnosti, porúch mozgu, spôsobuje vznik nádorov a cýst v maternici, môže vyvolať rakovinu, má vplyv na vývoj mozgu plodu a vývojové chyby. Ničí vitamín C v koži, čo spôsobuje stratu elasticity. Spôsobuje vypadávanie vlasov, plešatenie, lámavosť nechtov. Výskumy poukazujú tiež vplyv na hemolýzu (rozpad červených krviniek), schizofréniou, metabolické poruchy (nadmerné množstvo medi vo vode a nedostatok zinku v organizme).
Mosadz je používaná na výrobu svoriek, ventilov, merače, armatúry so stopami medi, zinok a olova. Mosadz koroduje kvôli vyplavovaniu zinku.
Hliník sa používa na vnútorné zabezpečenie rúr a nádrží. Trvalosť rúr pokrytých hliníkom je porovnateľná s rúrami pozinkovanými. Tento materiál tiež nie je odolný voči korózií v agresívnych a chlórovaných vodách. Nadmerné množstvo hliníka vo vode mení jej farbu, zákal a výrazne zhoršuje chuť.
Osobitným zdrojom znečistenia vodovodných potrubí sú baktérie a vírusy, ktorých veľké množstvo sa nachádzajú vo všetkých povrchových vodách, kde majú dokonalé podmienky pre život a rozmnožovanie. Voda je upravovaná dezinfekciou – chlórom no jednak táto úprava neeliminuje z nej celkové množstvo mikroorganizmov. Zníženie aktívnosti chlóru spôsobuje, že baktérie sa vo vode začínajú opäť rýchlo rozmnožovať. Vo vnútri inštalácií sa tvorí biofilm, ktorý je príčinou zhoršenia chuti vody a tvorby povlaku na jej povrchu.
Z dôvodov ochrany svojho zdravia sa často vyhľadávajú zariadenia na individuálnu úpravu vodu.
Zdroj:
https://www.hydropure.com.pl/userfiles/woda_nie_wystarczy_sm.pdf